Životná púť Bedřicha Utitza zrkadlí trojaký kultúrny kontext - nemeckojazyčný, židovský a český. Hoci jeho „Kaleidoskop“ spomienok a príbehov zachytáva dobu plnú zvratov a dejinných drám, zaujme nás atmosféra rozprávania, ktorá vyžaruje odstup a konzistentný prístup k životu, podoprený osobitým a vyrovnaným zmyslom pre humor. Životné epizódy, postrehy, bilancujúce pasáže, postihujúce vlastnú tvorivú činnosť, sú zarámované do šiestich hlavných životných etáp: detstva vo Viedni, mladosti v Prahe do okupácie, prvá emigrácia s následnou službou v zahraničnej armáde, prvý návrat a doba do druhej okupácie v r. 1968, druhá emigrácia do Nemecka a druhý návrat do Čiech. Dve emigrácie a dva návraty, cestovanie v čase i priestore, hlavné povolanie novinára, človeka, ktorého voľba povolania i vlastná nátura nútili sa celý život sebavzdelávať, prispôsobovať podmienkam, a predovšetkým sa rýchlo rozhodovať. Nadhľad a potreba uvádzať vzťahy do primeraného súladu tvorí výraz a štýl rozprávania Bedřicha Utitza, kapitána v zálohe, spoluzakladateľa exilového vydavateľstva Index, spisovateľa, publicistu, spravodajcu, svedka udalostí Pražskej jari, otca a dedka. Pozorný čitateľ dostane do ruky text, ktorý nemá ambíciu analyzovať alebo súdiť prežitý čas a jeho historický rámec – je to pozvánka na prezretie osobného albumu spomienok na to, čo s nami ako spomienky skutočne zostáva. Ich protagonista sa s úsmevom dotýka absurdity dejín, ktorá z hľadiska významu a krásy košatého osobného príbehu akoby stráca svoje mnohokrát strašidelné aspekty a naopak vyzdvihuje vo svojej celistvosti silu nezlomnosti vôle a životnej energie.