Kniha básní v próze Maxa Jacoba je základným básnickým dielom francúzskej literatúry 20. storočia. Max Jacob, vynikajúci básnik a priateľ avantgardných umelcov, do zväzku zhrnul 170 básní v próze, v ktorých na seba naráža rýdzi lyrizmus, slovná ekvilibristika a humor so sviežou sensibilitou. Prvého vydania sa zbierka dočkala v roku 1917, štrnásť výtlačkov obsahovalo Picassov kubistický lept Harlekýna. Zbierka vyšla druhýkrát v nakladateľstve Gallimard až v roku 1945, doplnená štúdiou Michela Leirisa, ktorú naše vydanie obsahuje tiež. V češtine nebolo Jacobovo dielo doposiaľ príliš vydávané. Prvý, kto Jacoba uviedol do českej literatúry, bol Karel Čapek vo Francúzskej poézii novej doby. V roku 1929 vyšla v preklade Bohuslava Reynka Obrana Tartufova av roku 1967 krátky, jedenásťstránkový Reynkov preklad textu Jezuliatko. Nakladateľ Rudolf Škerík vydal v edícii Prekliatia básnici výbor z Jacobových textov preložených Svätoplukom Kadlecom, avšak z nemčiny. Úplné vydanie Jacobovho Kalíšku s kockami z francúzštiny preložil Michal Novotný, redigovala Vlasta Dufková.