Čo je to stredoveká filozofia? Ako myslieť z hľadiska filozofie jednotu „obdobia“, ktoré trvá desať storočí? Kedy stredovek začína? Kedy končí? Ak je všetka periodizácia vztiahnutá k svojej téme, odpovieme školometsky, že filozofický stredovek začína v 6. storočí uzavretím novoplatónskej školy v Aténach a končí v samom závere 15. storočia vytvorením gréckych štúdií v Padove. Robiť dejiny stredovekej filozofie teda znamená robiť dejiny filozofických textov antiky, ich foriem a žánrov, šírenia, odovzdávania, reprodukcie, aj ich čítania. Zaujímať sa o preklady a prekladateľov, o vytváranie korpusov diel, o formovanie kánonov, o inštitúcie, komunity, spoločenské vrstvy i indivíduá, ktoré k tomu všetkému akýmkoľvek spôsobom prispievajú; ďalej o vzťahoch, ktoré títo aktéri udržujú; o ich funkcii v spoločnosti a cirkví; o ich ideológii. Medzi uzavretím školy v Aténach a vzostupom gréčtiny v Taliansku a potom vo Francúzsku nie je len jeden "stredovek": existuje niekoľko pokračovaní neskorej antiky a niekoľko rozchodov s ňou. Niektoré siahajú až k nám: je to „dlhý stredovek“. Na preskúmanie tak rozsiahleho poľa sú potrebné zvláštne metódy: Constructive Re-Enactment (konštruktívne zopakovanie) Robina G. Collingwooda, história myšlienok Arthura O. Lovejoya, Emplotment narativistov, "intrigy" fenomenológov, aj dekonštrukcie môžu v rôznej miere ponúkať svoje princípy a postupy. Prednáška popredného znalca stredovekej filozofie tvorí ďalší krok k všeobecnej filozofickej archeológii: slovami Michela Foucaulta vymedzí, „čo vyžaduje určitú formu myslenia“, a zameria sa na jednu oblasť využitia archeologickej metódy: vynález moderného „subjektu“ v problematickom vymedzení stredovekej filozofie dualizmu" a vznikajúcej psychológie.