V roku 1899 bola v Brne založená Česká vysoká škola technická ako prvá Česká vysoká škola na Morave. Nadviazala na vysokú odbornú úroveň, ktorú malo v roku 1849 založené Česko-nemecké technické učilište, na ktorom vtedy pôsobilo mnoho významných vedcov, okrem iného aj slávny Victor Kaplan. Česká vysoká technická škola prešla neuveriteľným rozvojom, bola niekoľkokrát na pokraji svojho zániku, ale nakoniec vždy nadviazala na predchádzajúci základ a svoju kontinuitu neprerušila. Tak ako vo svojich počiatkoch zostáva VUT v Brne aj dnes dôležitým strediskom vzdelania i vedy a ovplyvňuje vysokoškolskú a vednú politiku. Je preto dobre, že sa nám teraz do rúk dostáva kniha, vďaka ktorej si máme možnosť pripomenúť slávne aj bolestivé momenty z dejín Vysokého učenia technického v Brne, od jeho vzniku až po súčasnosť. Jej autorom je Jiří Pernes, ktorý sa históriou VUT v Brne zaoberá mnoho rokov a pred niekoľkými rokmi súhlasil, že pripraví nové spracovanie histórie prvej Českej vysokej školy na Morave. Svoje role sa ujal. s bohatou erudíciou historika, spojenou so schopnosťou prezentovať fakty čítavým, zaujímavým spôsobom a nám sa tak dostávajú do rúk pomerne rozsiahle „Kapitoly z dejín Vysokého učenia technického v Brne“ Prvá z trinástich kapitol, nazvaná Vznik Slovenskej vysokej školy technickej v Brne, sa zaoberá udalosťami do vzniku Československa, druhá s názvom V slobodnom štáte končí rokom 1929 a opisuje rozmach vysokej školy, utváranie jej štruktúry a postupné budovanie jej preslávenosti. Tretia a štvrtá kapitola majú príznačné názvy - Koniec krásnych časov a Roky nemeckého útlaku - rovnako ako ďalšie dve - Sklamané nádeje (1945-1948) a Strata slobody. Podľa slov Jiřího Pernesa sa v poslednej publikácii o dejinách VUT, ktorá vyšla v 70. rokoch minulého storočia, práve v popise týchto dvoch období najmarkantnejšie prejavil vtedajší ideologizovaný pohľad na dejiny. Zápas o podobu povojnového Československa a charakter vysokého školstva mal vtedy podstatne inú nálepku a historické udalosti boli vykladané úplne odlišným spôsobom. Veľká zásluha Jiřího Pernesa spočíva v tom, že v archívoch vyhľadal predtým neprístupné dokumenty, ktoré tento dobovo falošný prístup k dejinám odhaľujú. Hlavný prínos našich Kapitol z dejín Vysokého učenia technického v Brne možno teda vidieť v nedeformovanom výklade udalostí, ktoré na začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia viedli takmer k zániku školy. Svedčí o tom siedma kapitola pomenovaná Na pokraji zániku (1950-1951). Popis nasledujúcich neveselých Časov nájde Čitateľ v ôsmej kapitole Nový začiatok (1956-1957). Vysoké vzdelávanie technické vtedy obhájilo svoju existenciu, ale politické tlaky a represie sa mu nevyhýbali, a tak sa dá dočítať v kapitole Budovanie novej školy (1963-1968). Rozmach a modernizácia školy, popísané v kapitolách Blýskanie na lepšie Časy? a Búrlivé roky 1968-1969, bol potom priškrtený v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, ako objasňuje kapitola Nenormálny život za normalizácie. Posledná kapitola knihy Hľadanie nových ciest potom Čitateľov privedie až do dnešných dní. Každá kapitola knihy predstavuje tiež významné osobnosti techniky, ktoré v danej Časovej epoche na škole pôsobili a do značnej miery ju profilovali. Tento spôsob uvedenia osobností do historických súvislostí dodáva knihe ďalší rozmer, zaujímavý nielen pre znalcov histórie Vysokého učenia technického v Brne, ale aj pre laického Čitateľov. Na záver by som chcel poďakovať Jiřímu Pernesovi za jeho prácu, ktorá vo svojom výsledku zosobňuje nielen historicky cennú studnicu neskreslených informácií, ale aj zaujímavé a strhujúce Čítanie o dejinách. VUT v Brne. prof. Ing. Karel Rais, CSc., MBA, rektor Vysokého uČenia technického v Brne