Maliarka, sochárka a ilustrátorka Věra Nováková (* 1928) v knihe rozpráva svoj životný príbeh, ktorý sa odohráva na pôdoryse zásadných historických zvratov 20. a časti 21. storočia. Začína prvorepublikovou rodinnou idylou, pokračuje cez vojnové roky až k prijatiu na AVU, odkiaľ bola v roku 1949 na základe politického rozhodnutia študentskej previerkovej komisie vylúčená. So svojim mužom, maliarom Pavlom Brázdom, zostala prakticky až do roku 1989 bez možnosti vystaviť či s verejnosťou konfrontovať svoje práce. "Maľovala som, čo som žila," hovorí v jednom z rozhovorov - a dokumentuje to nielen na svojich "kľúčových" obrazoch Tak končí sláva sveta a Po konci, ale aj napríklad na svojej ceste ku kresťanstvu. Chrbticou rozprávania dnes deväťdesiatpäťročnej umelkyne sú zverejnené aj doteraz nepublikované texty vrátane mnohých archívnych dokumentov, zápisky z denníkov a záznamy osobných rozhovorov, ktoré sú doplnené fotografiami a reprodukciami jej výtvarných diel. Názov odkazuje k Nietzscheho povrazochodcovi, ktorý sa stal jedným z inspiračných motívov tvorby Věry Novákové. Knihu usporiadala a na vydanie pripravila Mária Kratochvílová.