„Čo máme robiť, keď nás bije?“ „Keby tu nebol, všetkým by sa uľavilo!“ „Siaha na mňa, mám si to nechať páčiť?“ „Je nás málo, ako sa im máme venovať individuálne?“ „Keby mal niekoho len pre seba, tak by to s ním išlo, ale takto to nejde!“ „Nechce jesť!“ „Jej až príliš!“ „Štvú ma kolegovia, keby mu to nedovolili, tak je v pohode!“ „Štvú ma kolegyne, keby mu to dovolili, tak je v pohode!“ „Za všetko môžu rodičia, nenastavili mu poriadny hranice!“ Podobné otázky a sťažnosti môžeme často počuť od pracovníkov v sociálnych službách, ktorí majú na starosť klientov so súbehom mentálneho handicapu a ťažšieho problémového správania. V Českej republike zatiaľ chýba ucelený model sociálnych služieb pre ľudí s takýmto typom handicapu, ktorí potrebujú vyššiu mieru podpory. Publikácia túto tému otvára, nemá však ambíciu predstaviť ucelený model práce s ľuďmi so správaním náročným na starostlivosť. Zaoberá sa hlavne otázkou systémového rozpoznania klienta s vyššou mierou podpory a metodikou práce s ľuďmi s ťažším problémovým správaním pre ošetrujúcich personál. Autor vychádza z osobných skúseností s klientmi a zo supervízií v rôznych zariadeniach. Na konkrétnych príkladoch ukazuje, ako sa dá o klientoch uvažovať a čo s nimi robiť.