Osvietenský encyklopedizmus, predstavovaný napr. Chambersom, Diderotom a d'Alembertom či projektom Encyclopaedia Britannica, sa veľmi líšil od predosvietenského encyklopedizmu Alsteda, Bisterfelda, Komenského alebo Leibnize. Osvietenská encyklopédia bola sama o sebe (zo štruktúrneho hľadiska) slovníkom hesiel, registrom, abecedným zoznamom doplneným krížovými odkazmi či, nanajvýš, prehľadovými schémami. Predosvietenská encyklopédia oproti tomu považovala register za študijnú pomôcku, tematickú stavbu potom za organizačnú, metafyzicky založený princíp svojho usporiadania. Monografia sa venuje intelektuálnym dejinám predosvietenského encyklopedizmu: jednak zrodu kultúrnej idey encyklopédie z niekoľkých konkrétnych kognitívnych metafor, jednak intelektuálne prosopografickej konštelácii osobností okolo dvojice encyklopedistov Komenský-Leibniz.