Len veľmi málo klasických textov sa teší trvalému vplyvu a záujmu od chvíle svojho vzniku až po súčasnosť. Ovidiovy Premeny do tejto nepočetnej skupinky patria: zásadné dielo rímskej antiky hojne podnecovalo imagináciu v stredoveku aj za renesancie, inšpirovalo Danta, Shakespeara, Goetha aj Ezru Pounda a dodnes je nesporne živým a obľúbeným textom. Premeny sú však málokedy vnímané vcelku, teda s ohľadom na kompozíciu celých kníh a celého diela – pozornosť sa obvykle zastavuje pri hraniciach jednotlivých „historiek“. Von Albrechtova Kniha premien oproti tomu kladie dôraz na vnímavú estetickú interpretáciu v rámcoch rôznej šírky od jednotlivých veršov cez veľké textové trsy až po celok Premien a predstavuje tiež Ovidiovo mimoriadne silné a sústavné historické pôsobenie v literatúre, výtvarnom umení aj hudbe.

Emeritný profesor heidelberskej univerzity Michael von Albrecht (nar. 1933) patrí k najváženejším súčasným znalcom rímskeho písomníctva. Popri monografii k Ciceronovi, Senekovi, Lucretiovi či Vergiliovi je autorom medzinárodne rešpektovaných Dejín rímskej literatúry alebo opakovane vydávanej príručky Majstri rímskej prózy. Súčasne je vysoko ceneným prekladateľom (oi Ovidia a Catulla) a sám píše poéziu v latinčine. Aj napriek tejto šírke záujmov však ovidiovské interpretácie zaujímajú v jeho diele úplne jedinečné miesto. Počnúc dizertáciou z roku 1959 sa Ovidiovi všeobecne a Premenám obzvlášť venoval po celú profesnú dráhu a pre moderné ovidiovské bádanie je postavou natoľko ústrednou, že mu jeho žiaci neváhali prisúdiť titul Ovidianissimus.