Čo spája Henricha Mošnu, Vlastu Buriana, Voskovca a Wericha či Huga Haasa s Natašou Gollovou?
Slovom komediant sa v bežnom vyjadrovaní označuje niekto, ktorého prítomné konanie netreba brať príliš vážne; skôr než aby záväzne konal, iba šaškuje. Divadelná tradícia spája zase s komediantom a komediantstvom profesionálne scénické schopnosti založené na mimoriadnych – až artistických – schopnostiach hereckého, predovšetkým telesného, ale aj hovorného prejavu. Okamihom, kedy sa stáva z obyčajného producírovania pre pobavenie publika niečím viac - vo vrcholných prípadoch skutočným umením - je venovaná táto monografia: Zachytáva tradíciu českého komediantstva, ktorá siaha od konca 18. storočia až po druhú svetovú vojnu, takže sa v nej stretávajú prvá vojna ešte z doby Vlastenského divadla či Jozefa Kajetána Tyla s hviezdami českého medzivojnového filmu, ktorí, ako sa ukazuje, boli na javisku významnými predstaviteľmi moderného charakterného herectva.
Cesta tak vedie od dnes už neznámeho Václava Svobodu k Sašovi Rašilovovi či Františkovi Smolíkovi, od Elišky Peškovej cez Máriu Hübnerovú ku Zdeňke Baldovej...