Spoločnosť – imigračná politika – osudy utečencov Poskytovať u nás azyl utečencom, ktorým často doma hrozí mučenie a smrť, alebo neposkytovať? Neponižovať a netýrať utečencov v štátnych zariadeniach a poskytovať im zdravotnú starostlivosť, na ktorú majú zo zákona nárok, alebo im upierať základné ľudské práva? Zhromaždené dokumenty ukazujú na fakt, že príslušný odbor ministerstva vnútra a väčšina ďalších štátom podporovaných organizácií zaoberajúcich sa prácou s utečencami majú v týchto otázkach jasno. Bohužiaľ v neprospech utečencov, ktorí sa v Českej republike stávajú obeťami systému, preferujúceho napr. záujmy ruských tajných služieb (FSB - bývalé KGB) pred pomocou ľuďom, ktorí prešli peklom vojny as veľkým rizikom sa dostali do "bezpečnej krajiny", aby pred násilím zachránili aspoň svoje deti. Správy popredných svetových ľudsko-právnych organizácií o nevinných obetiach režimov tej-ktorej krajiny sa veľké pozornosti našich úradov netešia. Táto štúdia podrobnejšie dokumentuje trpké skúsenosti niektorých jednotlivcov, ktorí v Čechách požiadali o azyl. Ide len o niekoľko z radu známych prípadov, aj tak je však jasné, že ide o systémovú záležitosť. Osudy tisícov ľudí končia nekontrolovane v rukách niekoľkých úradníkov Odboru azylovej a migračnej politiky MV, ktorého riaditeľ takmer 20 rokov prakticky riadi imigračnú politiku tohto štátu. Tristná situácia v oblasti azylovej politiky sa na svetlo začala dostávať predovšetkým vďaka iniciatíve a práci odvolaného vládneho splnomocnenca pre ľudské práva Michaela Kocába. Cieľom publikácie je snaha pokračovať v tom, čo dosiahol v boji za práva ľudí, ktorí si zaslúžia rovnakú pomoc (navyše našim štátom verejne deklarovanú), akú zúfalí československí občania kedysi tiež za hranicami nachádzali.