Cieľom edície Štúdia z korpusovej lingvistiky, vydávanej NLN a projektom Český národný korpus od roku 2006, je poskytovať priestor pre výskum vykonávaný pomocou jazykových korpusov, tj rozsiahlych súborov autentických textov v elektronickej podobe. Výhodou takéhoto prístupu je jeho empirická podstata, opakovateľnosť postupov a dôraz na živý jazyk a typický úzus. V edícii sú publikované materiálovo založené sondy z najrôznejších oblastí jazykovedy a výskumu komunikácie: od tém lexikologických, morfologických a syntaktických cez práce kontrastívne a kvantitatívne až po zameranie na špecifiká jednotlivých foriem jazyka či na metodológiu korpusového výskumu.
Od uverejnenia Fergusonovej základnej štúdie v roku 1959 sa objavujú pokusy aplikovať diglóziu na slovenčinu. Diglosia, tj funkčne diferencované používanie dvoch jazykových variet (vysoké a nízke) v jednej spoločnosti, je tu spravidla videná v odlišnom používaní spisovnej a všeobecnej češtiny. Pôvodne binárne vymedzený pojem diglosia je však v súčasnosti narušovaný z dvoch strán: jednak možnosťou špecializovanejšieho a poučenejšieho lingvistického popisu, jednak spôsobom chápania komunikačného prostredia, ktoré máme v rámci jazyka k dispozícii. Predkladaná monografia nasväcuje problematiku diglosie v češtine z rôznych uhlov pohľadu: prevažuje ten kvantitatívny, zameraný na oblasť morfológie, lexika a štýlových žánrov; kvalitatívny pohľad je potom reprezentovaný sociolingvistickým prístupom skúmajúcim jazykový manažment. Metodologickým svorníkom oboch perspektív sú korpusové dáta: okrem reprezentatívneho korpusu písanej slovenčiny a dvoch hovorených korpusov boli využité aj špecializované korpusy. Práve tieto empirické dáta, v objemoch ešte pred pár dekádami úplne nemysliteľných, naše vedomosti o diglózii v češtine podstatne korigujú; spolu s významnými technologicko-spoločenskými zmenami potom odhaľujú problematickosť tohto konceptu, resp. obrusujú jeho ostrú binaritu v prospech fuzzy povahy daného javu.