Tým, že vladári z rodu Přemyslovcov získali kráľovský titul, zaradili sa do neveľkej skupiny európskych panovníkov, ktorým kráľovská koruna prepožičala posvätné postavenie. Kráľovská hodnosť bola znamením vladárskej suverenity, ktorej duchovným zdrojom bola „milosť Božia“. Zisk kráľovského titulu teda zásadným spôsobom definoval status vladára a zároveň aj ním ovládaného teritória. Len vladár, ktorý mal postavenie kráľa, bol plnoprávnym členom spoločenstva západokresťanských panovníkov. O tom, akú silu kráľovská idea mala, svedčí okrem iného aj to, že napriek všetkým historickým zvratom, ku ktorým počas vekov došlo, vzišli z radu stredovekých teritórií, ktorých vládcovia boli obdarení kráľovskou korunou, niektoré moderné štáty, nehovoriac o tom, že niekde zostala štátna forma kráľovstva zachovaná až do dnešných čias. Budovaniu ideovej základne kráľovského štatútu českých vladárov a reprezentácii ich moci venoval veľkú pozornosť český kráľ a rímsky cisár Karol IV., ktorý sa podieľal aj na spísaní korunovačného poriadku českých kráľov. Tento text má v dejinách slovenskej štátnosti zásadný význam. Kniha ho prináša v pôvodnom latinskom znení a zároveň v starom aj novodobom preklade do slovenčiny. Ďalej sú tu zaradené texty významných listín, v ktorých bolo českým panovníkom potvrdené udelenie kráľovskej hodnosti. V knihe je ďalej uverejnená zásadná štúdia profesora Jozefa Cibulku (†1968) o českom korunovačnom poriadku a jemu venovaná stať profesora Jaromíra Homolku. Knihu uvádza štúdia profesora Jiřího Kuthana venovaná kráľovskej hodnosti českých vladárov, ich dielu a reprezentácii. Obrazová príloha dokumentuje kráľovský status českých panovníkov.