Kostol Panny Márie na Pražskom hrade patril k najhľadanejším pamiatkam Čiech už od druhej polovice 19. storočia. Do búrlivej názorovej výmeny nad jeho polohou a významom sa postupne zapojili snáď všetci poprední znalci raného stredoveku. Mariánsky svätostánok totiž naposledy spomína tzv. Dalimilova kronika, ktorej vznik býva spravidla kladený nedlho za rok 1300. O niečo neskôr kostol zanikol a jeho poloha upadla do zabudnutia. Objaviť sa ho podarilo až výskumom, ktorý roku 1950 viedol Ivan Borkovský. Neveľký objekt zakončený apsidou s rozmermi zhruba 7,5 × 6 m bol však natoľko zničený, že sa jeho pôvodná podoba aj stavebný vývoj vzpierajú jednoznačnej interpretácii. Osmička archeológov, historikov, lingvistov, religionistov a umeleckých historikov (Iva Adámková, Nora Berend, Jiří Dynda, Ján Frolík, Jána Maříková-Kubková, Dalibor Prix, Ivo Štefan a Martin Wihoda) sa teraz zamýšľajú nad možnosťami a medzami Borkovského objav s christianizáciou Čechov.