Autori tejto kolektívnej monografia sa snažia na základe terénnych výskumov u krajanov z Bulharska, Srbska, Spojených štátov amerických, Ukrajiny a Chorvátska upozorniť na nové rozmery bádania krajanskej problematiky. Cieľom monografia nie je nazerať na krajanov cez tradičné prístupy integrácie alebo asimilácie, ale upozorniť na transnacionálne vzťahy krajanov. Cieľom knihy nie je skúmať krajanské enklávy v rámci tradičného nacionálneho diskurzu, ale demaskovať nacionalistickú politiku uplatňovanú voči krajanom. Uvádzaná publikácia tiež neprehliada ústne odovzdávané spomienky krajanov na úkor archívnych záznamov, ako sa často deje, ale uvádza význam naracia pre samotných krajanov. Tiež nie je cieľom knihy nekriticky sledovať politiku identít u krajanov, ale upozorňovať na jej úskalia. Určité rozmery bádania boli doteraz prehliadané, alebo sa nepovažovali za podstatné. Svoj vplyv mala tak tradícia uplatňovaná v Českej republike, respektíve v Československu, ako aj izolácia českých, respektíve československých sociálnych vied voči inovatívnym zahraničným prístupom. Táto kolektívna monografia tak uvádza kritiku metodologického nacionalizmu i politiky identít a upozorňuje na transnacionálne vzťahy, naratívnu konštrukciu identít, cross-border väzby a na multi-sited etnography. Monografia však neuvádza iba novú sociálnovednú metodológiu, ale obsahuje aj bohatý empirický materiál. Je tak vhodná nielen pre odborníkov, ale pre všetky typy čitateľov. Celkovým zámerom je rozšíriť poznatky o krajanoch a prispieť tým k celistvejšiemu uchopeniu krajanskej problematiky.