Švajčiarsky kritik William Ritter (1867–1955) bol prvým francúzsky píšucim autorom, ktorý sa systematicky zaujímal o kultúrny život strednej Európy. Tento nadšenec pre neoidealistické teórie skúmal svet, v ktorom vďaka umeniu miznú „hranice medzi životom a snom“, a veľmi skoro rozpoznal, že skutočné územia, v ktorých mohol obdivovať krajiny ideálneho sveta, sa nachádzajú v Rumunsku, Maďarsku, Čiernej Hore, Albánsku, v Čechách, na Morave av „slovenskom kraji“. Vo svojich kritických statách k výtvarným, hudobným a všeobecnejšie ku kultúrnohistorickým udalostiam strednej Európy sa stal originálnym a symbolickým sprostredkovateľom atmosféry konca 19. storočia. William Ritter sa od roku 1893 usadil vo Viedni a potom od roku 1901 v Mníchove, s dvojročnou prestávkou (1903–1904), kedy sa zdržiaval v Prahe. V tejto dobe objavil mnoho preslávených aj dnes už pozabudnutých umelcov (tiež sa stal „učiteľom“ Charlesa-Édouarda Jeannereta, neskoršieho modernistického architekta Le Corbusiera, ktorý vďaka nemu cestoval „do Orientu“ – cez strednú Európu aj Balkán). Táto monografia sa sústredí na obdobie medzi Ritterovou prvou cestou do Prahy v roku 1888 až do jeho kvapného odchodu z Mníchova na začiatku prvej svetovej vojny v roku 1914 – s presahom do rokov po prvej svetovej vojne, keď nadviazal zvláštny vzťah s Leošom Janáčkom. Kniha obsahuje tieto štúdie: Xavier Galmiche – William Ritter a stredná Európa: „Sen ako život a život ako sen“ Markéta Theinhardtová – William Ritter, nie/moderný kritik výtvarného umenia strednej Európy Marie-Jeanne Dumontová – William Ritter a Le Corbusier: „Cesty do Orientu“ Petra Kočová – Podkarpatský Michelangelino. Leoš Janáček a William Ritter