Kniha vznikla ako odpoveď na hnutie existencializmu, ktoré sa rozšírilo v západnej Európe, najmä vo Francúzsku, po druhej svetovej vojne. Court traité de l'existence et de l'existant (1947) sa sústreďuje obzvlášť na idey JP Sartra, avšak zaoberá sa aj ďalšími existencialistickými filozofmi, vrátane Martina Heideggera a predchodcu existencializmu Sorena Kierkegaarda. V skutočnosti ide v knihe oveľa viac než len o reakciu na tento filozofický smer.
V predslove Maritain ukazuje, že Sartre a iní síce definujú sami seba ako existencialistov tvrdením, že „existencia predchádza esencii“, ale skutočným existencialistom bol sv. Tomáš Akvinský, ktorý zastával nielen nutnú prioritu existencie (esse, bytia), ale aj nutnosť esencie (essentia). Súčasný existencializmus zdôrazňuje existenciu na úkor esencie, čo je chybné. Maritain venuje väčšinu svojej knihy výkladu filozofie existencie u svätého Tomáša.
V štyroch stredných kapitolách autor vykladá a rozvíja základné problémy ľudského subjektu, jeho bytia a činnosti. Podáva výklad o intuícii súcna, o činnosti ľudskej slobody, o štruktúre subjektu, o subjektivite človeka, o jeho vzťahu k Božiemu pôsobeniu, o zle v konaní človeka a vo svete ao iných významných skutočnostiach života. Posledná kapitola Maritainovej knihy, nazvaná Ecce in Pace, ukazuje, že súčasný existencializmus je tiež svedectvom o sile a medziach filozofie ako racionálneho skúmania inteligibilného tajomstva duchovnej dimenzie skutočnosti.
Mnoho tém súčasného existencializmu sa týka horkosti, úzkosti, strachu, odcudzenia. Maritain stavia do kontrastu to, ako tieto úzkostné ľudské skúsenosti vidia ateistický existencializmus z čisto filozofickej perspektívy, a perspektívu kresťanského videnia ľudskej situácie. Ukazuje, že kresťanská tradícia spojením rozumu a viery vyhlasuje, že ľudské utrpenie sa môže premeniť na radosť.