Do začiatku deväťdesiatych rokov bol David Irving jedným z najpredávanejších historikov, ktorý sa zaoberal obdobím II. svetovej vojny. V roku 2000 však prehral dlho trvajúci súd s Deborah Lipstadt, ktorá mala o Irvingovi vyhlásiť, že popiera holokaust. David Irving bol po prehranom súde nútený zaplatiť súdne výdavky proti strane, ktoré čítali bezmála dva milióny libier. Po tejto súdnej afére bol na Irvinga vytváraný stále väčší tlak, ktorý naňho bol vyvíjaný sústavne od spísania jeho „kontroverznej“ knihy Hitlerova vojna. Táto kniha má údajne bagatelizovať niektoré zločiny, ktorých sa mali dopustiť príslušníci nacistického Nemecka v období rokov 1933-1945. Kriminál rozpráva o netradičnej životnej epizóde autora, ktorý bol nútený stráviť viac ako rok v rakúskom väzení Josefstadt. Dôvod na zadržanie a zatknutie bola viac ako 15 rokov stará prednáška pred rakúskym obecenstvom, kde sa mal historik dopustiť popierania holokaustu. Pri ďalšej možnej návšteve Viedne v roku 2005 (kde mal historik prednášať pred študentmi) bol Irving zadržaný políciou a potom umiestnený na väzbu. Autor knihy bol neskôr odsúdený na tri roky väzenia pre trestný čin popierania holokaustu (zákon z roku 1945, ktorý je schválený za stalinistickej éry Rakúska). Skoro sedemdesiatročný Irving sa vo väzení stretáva s ľuďmi z rôznych spoločenských vrstiev. Ako s ľuďmi z akademického prostredia tak s obyčajnými zlodejíčkami, až po závažných zločincov. V druhej časti knihy začína zlom Irvingovho prípadu, ktorý sa púšťa do veľkých súdnych bitiek, ktoré sa mu z časti podarí vyhrať a tak je v roku 2006 predčasne prepustený na slobodu. Prepustenie má, ale jednu podmienku a to, že sa historik už nikdy nesmie do Rakúska vrátiť. Kniha je aj sondou do stavu ľudských práv a slobôd v modernom Rakúsku na začiatku 21. storočia. Je až na neuverenie za aké maličkosti sa človek môže ocitnúť za mrežami. Kriminál je aj príbeh, ktorý nám ukazuje realný stav slobody slova u našich južných susedov.