Kniha o teológii cirkvi Johanna Adama Möhlera (1796-1838) nás privádza do obdobia osvietenstva a romantizmu, ktoré tvoria myšlienkové predpolie duchovného vývoja 19. a 20. storočia. Na tomto švábskom teológovi, ktorý patrí ku generácii zakladateľov tzv. katolíckej tübingenskej školy, av jeho širšom kultúrnom a myšlienkovom kontexte je možné sledovať budovanie základov súčasnej ekleziológie. Monografe predkladá rozbor Möhlerovho diela v jeho vývoji. Raná práca Die Einheit in der Kirche (1825) premýšľa poňatie cirkvi v teológii cirkevných Otcov prvých storočí aj v kategóriách teologického romantizmu. V neskorších prácach, predovšetkým v Symbolik (1832), sa Möhler pokúsil porovnať koncepcie cirkvi rôznych kresťanských tradícií. Möhler vychádza zo svojho pôvodného zamerania cirkevného historika: jeho teologická refexa je dejinne poučená, navyše doceňuje dejinný charakter Zjavenia, podobne ako to robí iný veľký teológ 19. storočia JH Newman. Jeho dielo nestojí len pri zrode dnes významnej teologickej tradície, ale ovplyvnilo tiež teológiu tzv. rímskej školy a bolo prijaté ofciálnou náukou I. i II. vatikánskeho koncilu. Český čitateľ sa tak môže prvýkrát dôkladne zoznámiť s autorom, ktorý je dôležitým kľúčom k pochopeniu súčasnej ekleziológie a ktorého práce sa stali neoddeliteľnou súčasťou teológie 19. i 20. storočia (A. Š. Chomjakov, G. Perrone, VS Solovjov, P. Evdokimov , J. Ratzinger, W. Kasper, MJ Himes, B. Forte).