Posledné veľké dielo Edmunda Husserla, v ktorom autor podáva výklad základných pojmov transcendentálnej fenomenológie, zaoberá sa otázkami „prirodzeného sveta“ a krízou zmyslu a objasňuje svoj vzťah k modernej európskej kultúre. Jadrom krízy modernej doby je kríza súčasnej racionality, kríza vedy, ktorej pojmy stratili svoj pôvodný zmysel v pozitivistickom scientizme. Kľúčovým pojmom Husserlovho systému, oporným bodom a základným filozofickým problémom je tzv. predvedecký svet nášho života, jeho ontológia. Husserl verí v návrat viery v ľudský rozum, vo filozofii, ktorej úlohou je odhaľovať ľudstvu, čím má byť. ¨