Expresionistická poézia Geo Mileva je bytostná snaha o prebudenie čohosi prirodzeného a dávno zabudnutého. Sústredí sa na erotickú divokosť, archetypálnu primitívnosť, prírodnú živelnosť a vášnivú inštinktívnosť, v ktorej sa odráža autorov spor s predstavami o cudnosti, triezvosti a racionalite. Vytvára sa tak svet, v ktorom nič nie je v pokoji, nič nie je stále, nič nie je definitívne. Poéziu treba pobarbarštiť. Surovými šťavami, v ktorých prúdi prvobytný život – aby ju prebudili k životu. Aby "mŕtve poéziu" vliali život. Prajeme si dnes vidieť barbary, chuligány, Pečenehy - s plameňom v očiach a so železnými zubami…