Hilde Dominová (1909–2006) je jednou z veľkých nemecky píšucich básniek židovského pôvodu, ktorým sa po strašnej skúsenosti holokaustu podarilo vrátiť nemčine platnosť básnického jazyka. V jej nevšednej, ústretovej i tajuplnej poézii sa premieta mnohoročná skúsenosť exilu, ale aj skúsenosť návratu v podobe „posla zmierenia“. Básniřka sa vo svojej poézii nesťažuje, aj keď by na to mala mnoho dôvod. Neapeluje, hoci nepriamo vyzýva k zodpovednému postoju za pomoci jednoduchých prostriedkov: odvahy a nádeje a reči. Pojmov, ktorým vracia význam – lebo v jej poézii nie sú prázdnymi slovami. Kniha Len ruža ako opora je prvým knižným výborom tvorby svetoznámej nemeckej básničky v českom jazyku.