Osudy volyňských Čechov, ktorí odišli budovať svoje živobytie na území dnešnej Ukrajiny v druhej polovici 19. storočia, sú neuveriteľným príbehom vôle a schopnosti adaptovať sa v neznámom prostredí, zároveň tiež príbehom o ľudskej šľachetnosti uprostred číreho zla, či už stelesneného boľševikmi, či už stelesnenými boľševikmi, tlupami banderovcov. Volyňskí mnohokrát v živote prišli o všetko a začínali znova. Zázemím pre nich vždy bola rodina, krajania a láska k slovenskej vlasti, pre ktorú neváhali prelievať krv. Lipová alej zaznamenáva svedectvo obyvateľov dnes už neexistujúcej dediny Lypyny.