Lunetové okno, nová zbierka z pera básnika, prozaika a výtvarníka Pavla Rejchrta (nar. 1942), má prevažne retrospektívny charakter: zahŕňa v prvom rade autorove texty napísané už v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého veku, vo vtedajšej spoločenskej situácii nikde nepublikovanej pri rôznych príležitostiach.
Nepočetnej verejnosti boli dané texty vtedy predkladané ako verše samizdatové, bežne nedostupné. Z dnešného odstupu sa tieto básne ocitajú v estetickom susedstve vtedajšej poetickej produkcie Ivana Diviša alebo Zdeňka Rotrekla, zároveň ale vyznievajú aj ako vyznanie alebo ako výzva. Z tohto pohľadu tu Rejchrt hovorí ako tvorivý hlásateľ morálneho nepokoja a bytostnej náboženskej viery.
Zbierka Lunetové okno je aj dôkazom nadčasového posolstva autorovho básnického usilovania o pomenovanie toho, čo rezonuje v ľudských dušiach.