Kniha na príklade dvoch českých a dvoch moravských ženských kontemplatívnych rádov zrušených v čase josefínskych reforiem zoznamuje nielen so samotným procesom rušenia jednotlivých konventov, ale aj s dopadmi na osudy rehoľníc. Zvláštny dôraz je v štúdiách kladený na kláštorné knižničné fondy, pretože následné presuny knižného a listinného materiálu patria medzi kľúčové momenty mnohých cenných zbierok. Jozefínske reformy tak znamenali nielen ukončenie činnosti radu kontemplatívnych rádov, bez ohľadu na ich historické hodnoty alebo spoločenské väzby, ale spôsobili aj veľké hmotné a kultúrne škody, pretože bol rad historicky cenných zbierok rozptýlený alebo zničený.