Lyrický rytmus (O spojení zvuku a zmyslu vo verši) sa zaraďuje do kognitívneho prúdu vedeckého bádania, vlastným iniciátorom lyrického rytmického pohybu je hodnotový systém s hodnotovou osou a východiskom pýtania sa po lyrickom rytmickom bytí je eidetika vnímania. Hodnotová polarizácia jednotlivých elementov lyrických rytmických kvalít je preto zisťovaná rozsiahlymi psychosémantickými výskumami (rôzne špecifikované psychosémantické testy vyplnilo viac ako tritisíc českých hovorcov). Až tieto výsledky, ktoré sú zatiaľ najrozsiahlejším „mentálnym mapovaním“ pohybu vnímania českého lyrického rytmu, sa stávajú predmetom ďalších autorových teoretických zovšeobecnení a vytvorených konštruktov. Vnímanie v tejto práci spätne preveruje aj platnosť literárno-oretických hypotéz. Z emotívneho podkladu prežívania "telesného" priestoru lyrického rytmu sa autor venuje takmer výhradne priestorovosti, ktorá je spojená s prežívaním pocitu úsilia.

Hodnotová (rytmotvorná) os prechádza medzi subjektívnym úsilím a tým, čo je proti nemu, v hodnotovej komplementarite pólu Ja a pólu cudzieho Ja. Práca sa príliš nezaoberá druhým spôsobom prežívania priestorovosti lyrického rytmu, ktorý je spojený s objektívnou priestorovosťou našej zmyslovosti a je všeobecne iba umiestnením vecí vo vonkajšom priestore. V lyrike tento pohľad súvisí s problematikou sémantického nasycovania, „zmyslového pociťovania“ významov slov vo verši a hodnotovou (rytmotvornou) osou medzi pomenovaním a tým, čo je pomenované (označujúce a označované v lyrike tvorí hodnotovú komplementaritu).