Patrika Ouředníka nie je potrebné predstavovať. V 70. rokoch sa podieľal na činnosti Jazzovej sekcie, vystriedal množstvo rôznych zamestnaní, oi pracoval ako kníhkupecký príručí, archivár, skladník, sanitár, poštár, domáci robotník. V roku 1984 emigroval do Francúzska, kde spočiatku pôsobil ako šachový konzultant, neskôr ako knihovník. Večerne vyštudoval francúzsku literatúru a navštevoval prednášky o dejinách ideí a dejinách náboženského myslenia. V rokoch 1986-1998 bol redaktorom a vedúcim literárnej rubriky v štvrťročníku L'Autre Europe. Jeho kultúrne zakotvenie je podvojné. Je silne ovplyvnený francúzskym myslením, francúzskou prózou a francúzskou esejistikou, ale pritom zostáva pripútaný k českému (či stredoeurópskemu) priestoru a právom sa cíti byť súčasťou českého kultúrneho milieu a českej literatúry. Je autorom dlhého radu textov – od románov k slovníkom –, z ktorých pripomíname aspoň Europeana. Stručné dejiny dvadsiateho veku. (Paseka 2001; 2002; 2006; Volvox Globator 2012), celoeurópsky úspešnú knihu, preloženú do mnohých jazykov. Je teda zrejmé, že Ouředníkova kultúrna pozícia je ojedinelá. Priniesol do Čiech francúzsky esprit, zmysel pre subtílnu iróniu a istý typ divokého a provokujúceho (jarryovského) humoru, ale tiež vnútil francúzskemu prostrediu rad tém, ktoré vyrástli z českej pôdy. Ohlasov – a ochoty na dialóg – sa mu dostalo skôr vo frankofónnej zóne ako v Čechách. Predkladaná kniha potom odpovedá na rad otázok: Čo zaujalo jeho francúzskej kritiky? V čom títo kritici vidia slovenskú prizmu týchto textov? A líšia sa francúzske prijatie jeho diela od českého? Ako sa vyvíja a vyvíjalo? Sú Francúzi schopní zachytiť – a oceniť – iné historické povedomie? Kniha, ktorá prináša výbor z francúzskych a belgických recenzií na všetky Ouředníkove knihy, ktoré vo Francúzsku vyšli, od roku 2002 do súčasnosti, tak môže pomôcť lepšie zakresliť úplnú pôvodnosť Ouředníkovej kultúrnej pozície. Pozíciu autora, ktorý je dnes vedľa Kundery vo Francúzsku najznámejším českým menom.