Vážení čitatelia, pred mnohými rokmi som našiel starý rukopis knihy Karola Littlocha „Mauthausen, láger smrti“. Autor v úvode píše: „Prežívajúc mauthausenské peklo, sľúbili sme si, že kto ich prežije, povie, z akých obetí rástla sloboda európskych národov a sloboda našej vlasti. Týmito spomienkami plním svoj sľub. Nosil som ich v pamäti tri roky. Keby som bol udalosťou sám neprešiel, snáď by som si myslel, že je líčenie mauthausenských scén nadsadené, že nezodpovedá pravde a skutočnosti. Bohužiaľ musím priznať, že prežité utrpenia boli mnohonásobne väčšie a že moje spomínanie je po časovom odstupe až príliš pokojné a avšak neúplné.“ Tieto vety mi nedali oddýchnuť až do úplného prečítania celej jeho výpovede. Ako vydavateľ som hľadal informácie o pánovi Littlochovi a jeho rodine. Pokiaľ boli moje stopy správne, zistil som iba to, že po vojne ešte nejaký čas učil. Príbuzných či známych som nedohľadal, viem, že bol vedený ako osoba, ktorá sa z koncentračného tábora vrátila. Chcem, aby táto kniha bola spomienkou a uznaním tých, ktorí si takéto životné peklo museli prežiť. Ak má niekto z Vás informácie o pánovi Littlochovi alebo jeho rodine, prosím o kontakt. Drahomír Rybníček