Mauzóleum patrí k ústredným a ojedinelým dielam nemeckej poézie. Tridsaťsedem Enzensbergerových balád pojednáva o rozporuplnosti pokroku, o procese trvajúcom celé stáročia, ktorého významné, tragické, komické i absurdné problémy na nás dopadajú dodnes. Text radikálne ruší tradičnú predstavu o poézii ako tvorbe "krásneho zdania" a simuluje vedecký jazyk i myslenie bez toho, aby sa zrieka umeleckej voľnosti pretvárať fakty do "otvoreného" celku, ktorý obsahuje aj mnoho nedorečeného, nedefinovateľného, ba tajomného. Napriek tomu, že pokrok je kolektívnym mýtom, personifikoval sa v dlhom rade historických postáv, priekopníkov či vzájomných protivníkov. Hrdinovia balád sú preto myslitelia, dobrodruhovia, biológovia (Darwin), vynálezcovia (Gutenberg), prírodovedci (Humboldt), lekári (Guillotin), revolucionári (Che Guevara), politici (Machiavelli), umelci (Chopin) a ďalší význač. V knihe sú predstavené vo fragmentárnych skratkách, ktoré ukazujú nielen ich osudy (väčšinou nie práve šťastné), ale aj ich miesto a význam pre vývoj našej civilizácie.