Súbor ôsmich krátkych poviedok slávnej poľskej spisovateľky je jednou z najpôsobivejších kníh povojnovej literatúry. Polodokumentárnou formou, jednoducho a pravdivo ukazuje na príbehoch obyčajných ľudí proces vyhladzovania Židov v koncentračných táboroch v Poľsku. Autorka vychádza zo svedectva, ktoré vypočula ako členka Komisie pre vyšetrovanie nacistických zločinov od preživších obetí. Na malom priestore, bez pátosu a moralizovania, zachytáva zrodnosť fašizmu a premyslenosť jeho metód slúžiacich na degradáciu a likvidáciu človeka. Poviedky sú napriek svojej úspornosti a zdanlivej odťažnosti veľmi naliehavé a strhujúce. Vysokou mierou autenticity a vecným charakterom sa blíži literatúre faktu, napriek tomu je však zároveň každá z nich malým literárnym skvostom. V čitateľovi zanechávajú smutný úžas nad tým, že "takýto osud pripravili ľuďom ľudia".