V posledných zhruba dvadsiatich rokoch silnie varovná až panická tónina politicko-mediálneho diskurzu, ktorá – hoci v podstate nevyslovene – operuje s predstavou hlboko dysfunkčného stavu verejnej diskusie a oslabenia, či dokonca ochromenia možností demokratického rozhodovania. Konštitutívnym rysom tohto výkladu súčasnej situácie je práve spomínaná nezmieriteľná polarizácia (a neochota sa angažovať). Predkladaná publikácia Mediálna smrť konsenzu si túto tóninu nezmieriteľnej polarizácie berie ako východiskovú polohu svojho kriticko-analytického prístupu a snaží sa ju podrobiť detailnejšiemu rozboru. Ak platí téza o (nezmieriteľnej) polarizácii, potom sa ponúka otázka, ako je táto polarizácia traktovaná (posilňovaná či oslabovaná) samotnými médiami. Väčšina úvah na túto tému má povahu veľmi všeobecnú a mediálnu produkciu chápe ako "hyperobjekt", ktorý nie je možné nahliadnuť vcelku, ale len rozfázovane, po častiach, neúplne. Autorský tím na toto obmedzenie pristúpil a snaží sa postihnúť, ako sa nezmieriteľná polarizácia (ak existuje) prejavuje v médiu navýsosť konsenzuálnym svojou masovo konzumnou podstatou, v televízii.