"V lete po promócii na vysokej škole sa Suleika Jaouadová chystala, ako sa hovorí v promočných prejavoch, vstúpiť "do skutočného sveta". Zamilovala sa a presťahovala do Paríža, aby tam nasledovala svoj sen stať sa vojnovou spravodajkyňou. Skutočný svet, ktorý našla, ju však priviedol do úplne inej vojny. Začalo to svrbením - najskôr na chodidle, potom na nohách, ako tisíc neviditeľných komároch uštipnutie. Potom prišlo vyčerpanie, šesťhodinový spánok však dievčinu únavu len prehĺbil. Nasledovala návšteva lekára a pár týždňov s iba tridsaťpäťpercentnou šancou na prežitie.Zo života, ktorý si vysnívala, zostala len kôpka popola.Keď Suleika letela domov do New Yorku, prišla o prácu, o byt ao nezávislosť.Väčšia časť nasledujúcich štyroch rokov strávila na nemocničnej posteli, bojovala o život a opisovala celú ságu v stĺpiku pre New York Times, keď Suleika konečne odišla z oddelenia onkológie – po nekonečných cykloch chemoterapie, klinických testov a tra nsplantácii kostnej drene –, bola podľa lekárov zdravá. Čoskoro však mala zistiť, že uzdravovanie neskončí vo chvíli vyliečenia; tam naopak začína. Strávila 1 500 dní v zúfalom boji za jeden cieľ - prežiť. A teraz, keď sa jej to podarilo, si uvedomila, že nemá tušenie, ako žiť. "