Monografia sa sústreďuje na hlavné politické a spoločenské tendencie v Chorvátsku na sklonku posttitovskej éry. Predmetom analýzy je nielen charakteristika názorovej a ideovej profilácie chorvátskej komunistickej elity na pozadí eskalujúcej juhoslovanskej krízy, ale aj analýza hlavných stanovísk a verejných aktivít hlavných lídrov rodiacej sa chorvátskej opozičnej scény. Hlavný dôraz je kladený na vnímanie národnostnej a štátoprávnej problematiky zo strany týchto dvoch pólov chorvátskej politiky, a to nielen v rámci samotného Chorvátska, ale aj s prihliadnutím na ich reflexiu zložitého multietnického charakteru juhoslovanskej federácie. Výklad je zaradený do kontextu dramatického vývoja na vtedajšej juhoslovanskej politickej a spoločenskej scéne. Bez podrobného výskumu tohto časovo krátkeho, ale nesmierne turbulentného obdobia moderných chorvátskych dejín nie je možné pochopiť okolnosti vedúce nielen k vyhláseniu nezávislosti Chorvátska, ale aj k vypuknutiu ozbrojeného stretu na jeho území.