Európska únia predstavuje jedného z najväčších vývozcov a príjemcov zahraničných investícií. Vzhľadom na toto postavenie bol rok 2009, kedy nadobudla platnosť Lisabonská zmluva, ktorá zaradila priame zahraničné investície do spoločnej obchodnej politiky vo výlučnej právomoci Únie, začiatkom vzniku nového významného globálneho aktéra v tvorbe investičných politík a medzinárodného investičného práva. Začatie rokovaní so Spojenými štátmi americkými o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) o štyri roky neskôr vyvolalo neočakávaný kritický záujem verejnosti, čo priviedlo EÚ k prehodnoteniu jej prístupu a osvojeniu si témy reformy systému investičnej ochrany, ktorý v poslednej dekáde čelí rastúcej kríze legitimity. Trinásť rokov po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy možno konštatovať, že spoločná investičná politika dospieva a mení systém medzinárodného investičného práva. Súčasne ale v mnohých ohľadoch ponúka stále viac otázok ako odpovedí. Publikácia uvádza čitateľov do problematiky medzinárodného investičného práva a následne do špecifického kontextu EÚ. Zameriava sa tak na najnovší vývoj fenoménu vplyvu EÚ a európskeho práva na medzinárodné investičné právo. Súčasne poskytuje ucelený prehľad únijného prístupu k ochrane investícií i stavu vyjednávania s tretími krajinami, a to vrátane v roku 2020 dokončeného vyjednávania o prvej časti kontroverznej Komplexnej dohody o investíciách medzi EÚ a Čínou, prebiehajúcej modernizácie Dohody k Energetickej charte, únijných snáh o vytvorenie mnohostranného investičného súdu alebo situácia okolo investičnej ochrany v pobrexitových vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Stranou nezostávajú ani po celej Únii rýchlo sa rozvíjajúce mechanizmy na preverovanie zahraničných investícií. Pozornosť je venovaná aj v nadväznosti na tento trend prijatému českému zákonu č. 34/2021 Zb. o preverovaní zahraničných investícií, ktorý má potenciál významným spôsobom ovplyvniť investičné prostredie v Českej republike.