V miestnosti vedľa pitevnej sály čakalo a horko nariekalo štrnásť cigánskych detí. Doktor Mengele k nám neprehovoril ani slová a pripravil desiatich a päťmililitrové striekačky. Z jednej krabice vytiahol Evipal, z ďalšej chloroform v dvadsaťmililitrových ampulkách, a položil ich na stôl. Potom priviedli prvé dvojča, štrnásťročné dievča. Mengele mi prikázal vyzliecť ju a uložiť na stôl. Potom jej do žily pravej ruky vstrekol Evipal. Akonáhle dievča zaspalo, nahmatal jej ľavú srdcovú komoru a vstrekol 10 ml chloroformu. Po jednom malom šklbnutí bolo dievča mŕtve. Potom ju Mengele nechal preniesť do miestnosti pre mŕtvoly. Rovnakým spôsobom boli usmrtené v priebehu noci všetky dvojčatá. Josef Mengele bol preživším symbolom Hitlerovho konečného riešenia, stelesnením jeho hrôz chladný, odosobnený a vždy dokonale pripravený na dlhotrvajúce smrtiace obrady, diabolské selekcie, ktorých sa mladý doktor SS pravidelne zúčastnil počas dvadsaťjeden mesiacov strávených v koncentračnom tábore Osvienčim. Spomienka na muža útlejšie postavy s upravenými vlasmi v tmavo zelenom, precízne nažehlenom plášti, s dôkladne oholenou tvárou a čiapkou so znakom smrti SS posadenou šviháckymi do strany zostáva vrytá do pamäte tých, ktorí prežili jeho skúmavý pohľad hneď po príchode na stanicu. Mierne rozkročený v nablýskaných topánkach, palec položený na opasku s pištoľou, skúmal svoju korisť chladnými prenikavými očami. Smrť vľavo, život vpravo. Predpokladá sa, že štyristotisíc ľudských duší bábätiek, malých detí, mladých dievčat, matiek, otcov a starých rodičov ľahkovážne odmávala smerom vľavo prútik, ktorý držala ruka v rukavici. Mengele bol hlavným zásobovačom plynových komôr a krematórií. Občas jeho smrtiaca maska z tváre zmizla, Mengele ožil. Oči mu žiarili vzrušením a jeho gestá znežneli. Bolo to v okamihoch, keď genetik Josef Mengele zbadal dvojčatá.