François Furet venoval väčšinu svojho bádateľského života dejinám Francúzskej revolúcie. Systematicky sa pritom pokúšal rozrušiť vo Francúzsku dominujúci marxistický revolučný koncept, ktorý videl príčiny a prejavy revolúcie iba v sociálnej rovine, a predložil alternatívny výklad dlhého revolučného storočia s dôrazom na kultúrne a politické premeny francúzskej spoločnosti. V 90. rokoch 20. storočia tento svoj prístup k revolučným ideám aplikoval aj dejiny Ruska a Sovietskeho zväzu v 20. storočí, počnúc revolučnými vášňami roku 1905 cez prvú svetovú vojnu, pokus o "univerzálnu revolúciu" v októbri 1917, ktorý sa preklopil do idey socializmu v jednej krajine, aby sa po druhej svetovej vojne úspešne vrátil k idei svetovej (v praxi východoeurópskej) revolúcie, ktorá nakoniec skončila totálnym krachom. Podľa Fureta bola marxistická revolúcia odsúdená k tomuto krachu od samého začiatku. Hoci uplynulo od francúzskeho vydania tejto knihy už viac ako dvadsať rokov, dodnes patrí k jednej z najprovokatívnejších kníh o 20. storočí.

Vydanie knihy podporil Francúzsky inštitút v Prahe.
Vydanie knihy podporilo hlavné mesto Praha.