Keď mal stručne zhodnotiť normalizačné básnikov, napísal ich ústami, ich perom: Moje večné imidž,/ z riťou mať garage. Pred tridsiatimi piatimi rokmi som si všimol, že som v antikvariáte na Na mostíku denne. Z pre nás mystického priestoru "zozadu z krámu" mi priniesol jednu z tisícov vtedy zakázaných kníh. Václav Renč, Stretnutie s Minotaurom. Tisíckrát sme spolu hovorili. Nejde o to, že vedel o literatúre veľa. O románe Juliena Greena Každý vo svojej noci povedal, že "tú knihu vypil". A hučal do mňa fascináciu "dračou sejbou" - Pamäťami Václava Čierneho. Niekde za tým sa odohrával jeho životopis, o ktorom som veľa nevedel, niekde za tým sa vpíjalo jeho písanie, o ktorom som nevedel vôbec. A niekde medzitým stisk jeho ruky, chechtot nad normalizačným "blaženým pozemšťanstvom". Stretnite sa s Minotaurom, vstúpte do jeho aj do svojej noci. Asi nenájdete garage, ale napijete sa. Jiří Podzimek