Je možným stretom pravdy o bytí a jazyku práve bod mlčania? Ak áno, tak potom pozvanie na tematizáciu mlčania je oprávneným počinom autora tejto publikácie. Titulný triptych Mlčanie, bytie, jazyk je myšlenkovým svetom, ktorý sa pýta na spojitosť bytia a jazyka. Táto otázka je v prvom rade kladená filozofovi bytia, Heideggerovi a filozofovi jazyka, Wittgensteinovi, ako dvom emblematickým postavám súčasného západného myslenia. Autor hľadá pravdu bodu stretu, ktorým je skúšaný pojem mlčanie. Mlčanie ako hranica bytostno-jazykovej pravdy. Takto napr. Kantóm nastavené hranice metafyzickej poznateľnosti sveta, alebo Derridom dekonštruktívne skúšané hranice západnej metafyziky, či aj Quineová problematika ontologickej relativity sú volané, nie nepodobne ako iné jazykovo-bytostné poriadky, pred súd pravdy o ich opodstatniteľnosti. V znení Parmenidovej tézy „Boť a myslieť je to isté“ sa miesto tejto pravdy situuje k bodu stretu ontologickosti – bytia a jazykovosti – myslenia. Možno snáď m?kvo prepočuť túto naliehavosť?