"Izbu vám zanechávam, svoju izbu vám dávam." Kristove slová sú adresované každému kresťanovi. Napriek tomu stále túžobne vzhliadame k tým, ktorí akoby k nemu boli lepšie disponovaní. Ako je to v skutočnosti s mníšskou izbou? Líšia sa podstatne od toho, ktorý môžeme zakúšať v našich svetských životoch? Vedú k nemu iné cesty?
„Predpisujeme si lieky, ktoré nám majú priniesť pokoj mysle – a stále sme sužovaní úzkosťou. Vytvárame plány na odzbrojenie a pokoj medzi národmi – a naše plány menia len spôsob a metódu agresie. Bohatí majú všetko, čo chcú, len nie šťastie, a chudobní sú tomu nešťastie bohatých obetovaní, diktátorské režimy používajú tajnú políciu na to, aby na milióny ľudí naložili neznesiteľné bremeno klamstiev, nespravodlivosti a tyranie, a tí, ktorí doteraz žijú v demokraciách, zabudli, ako svoju slobodu správne užívať, sloboda je totiž vecou ducha my už nie sme schopní žiť pre nič iné ako pre telo. Ako môžeme nájsť pokoj, skutočný pokoj, keď zabúdame, že nie sme mašiny na zarábaní a míňaní peňazí, ale duchovné bytosti a synovia zvrchovaného Boha?"