Záverečný, najobsažnejší diel tetralógie najprv rozoberá indiánske mýty (tentokrát prevažne severoamerické) metódou štrukturálnej analýzy ako tri predchádzajúce diely. Ukazuje sa, že napriek nesmiernym rozdielom v kultúre a životnom prostredí populácií oboch Amerík zapadajú vzájomne prepojené prvky ich mýtov do jedného koherentného obrazu, v ktorom majú svoje miesto a funkciu aj tie zdanlivo najabsurdnejšie detaily. V obsiahlom finále autor nielen obhajuje svoju metódu, ale podobne ako v Smutných trópoch uvažuje o mieste človeka na zemi.