Britskú úniu fašistov (BUF) založil Sir Oswald Mosley dňa 1. októbra 1932. Hoci išlo o najväčšiu britskú fašistickú stranu, nikdy sa ani vzdialene nepriblížila významu svojho nemeckého a talianskeho náprotivku a bez výrazného úspechu po zákaze júni 1940 ukončila svoju činnosť.

Napriek tomu sa teší významnému bádateľskému záujmu, čo vyplýva najmä z faktu, že ideológovia BUF boli na rozdiel od iných hnutí schopní rozvinúť ucelenú ideológiu a pomerne racionálny politický program, vychádzajúci z filozofického základu, ktorý bol založený na zmesi Lamarckovej genetickej teórie, Spenglerových úpadku Západu, Nietzscheho vitalizmu a Shawovej vízie vzkriesenia "nového človeka".
Ústrednou tematikou ideológie BUF bol mýtus o znovuzrodení. Čiernokošiláči boli úplne presvedčení, že "éra demokracie" je na konci a ich krajina potrebuje znovuzrodenie, ktoré môže priniesť iba korporatívny štát. Stará, skorumpovaná a prehnitá demokracia mala podľa nich byť odstránená a nahradená novým, kvalitatívne lepším fašistickým systémom založeným na vodcovskom princípe a osobnej zodpovednosti. Mosleyho muži sa videli ako bojovníci novej éry, elita, ktorá mala viesť národ na ceste k návratu späť na výslnie.
Monografia analyzuje fašistický mýtus o znovuzrodení v ideológii a propagande BUF, poukazuje na aktivizmus a entusiasmus členov hnutia a dokazuje, že viera v tento mýtus bola u mnohých z nich autentická.
Najmä kapitoly popisujúce rôzne odznaky, plakety, pracky, kravaty, nášivky, šperky a ďalšie predmety s fašistickou symbolikou demonštrujú to, ako hlboko boli Čiernokošiláči "ponorení" do myšlienok fašizmu na každodennej úrovni, aká silná bola ich viera v prichádzajúcej kríze a nevyhnutá . Tieto zdanlivo nepodstatné drobnosti dokazujú, že politický aktivizmus fašistov presahoval čokoľvek, čo poznáme z praxe bežných demokratických politických strán, a že fašizmus bol oveľa nebezpečnejší, než sa na prvý pohľad môže zdať.