Výklad a interpretácia mýtov v dnešnom svete rovnako ako postup mnohých iných vedeckých špecializácií zápasí o svoju úzku cestu vpred medzi Skyllou prízemného hyperkritizmu a Charybdou roztrieštenosti, beztvarosti ľubovoľného výkladu. Väčšina bájí má dôvod svojho vzniku ako v čase, v ktorom báje ako pokus o projekciu súčasnosti do minulosti vznikali, tak v určitých historických udalostiach; fabulácia potrebuje ako podklad mýtu osoby a ich príbeh, látku na spracovanie. Mýty boli po dlhú dobu živé, boli obmeňované a rozprávané v nových, upravovaných variantoch, ktorým sa nedostalo všeobecnej záväznosti, a petrifikované boli až modernými filológmi. Ján Bouzek, hlavným zameraním klasický archeológ, rozpráva mýty starých Grékov a ich susedov pomocou odkazov na pamiatky hmotnej kultúry, na sochy, fresky a maľby na keramike, na ktoré ich (pre nás dnes väčšinou neznámi) autori zaznamenali mýtické udalosti bez slov. Čitateľ má vďaka bohatému obrazovému sprievodu možnosť nielen čítať, ale aj sledovať obrazové rozprávanie o hrdinoch, bohoch a príbehoch dávnych dejov. Tým je Bouzkova kniha výnimočná.