Výbor básní zostavený samotným autorom a preložený polonistom Jánom Faberom predstavuje poéziu neľahkú, básne, ktoré nešepkajú o pozornosť ľahkou prístupnosťou. Ako píše autor doslova, básnik Peter Hruška, významy sa často pomaly rozvíjajú v sústredných metaforických kruhoch alebo v nejakých kaskádovito sa stupňujúcich epizódach, pretože bez takého zložitého vývoja by nezazneli všetky paradoxy, ozveny, absurdity a grotesknosti, ktoré báseň potrebuje. Takýto text potom môže vzdorovať lákavo falošnej predstave, že žijeme vo svete, ktorý možno vyložiť nejakou jednoduchou interpretáciou, víziou, ideou či dokonca pointou. Čítame dlhé, otáčavé, vzostupne zostupné veršové vety, plné vetvenia, záhybov a zbiehania, v ktorých akoby význam nebol ničím statickým, ale skôr akúsi elektrinou prúdiacu verš a nabíjajúcu ich.