Pre skautov, trampy a túlavý ľud s batohom na chrbte všeobecne je Miloslav Nevrlý (1933) určujúcou osobnosťou. Jeho osamelé potulky po Jizerských horách a Karpatoch, ktoré podnikal od päťdesiatych rokov, inšpirovali zástupy nasledovníkov - niektorí z nich sú populárni cestovatelia, iní skromní tuláci, ktorí o svojich zážitkoch mlčia, ale svoj život nimi napĺňajú nemenej intenzívne.
Miloslav Nevrlý, skautskou prezývkou Náčelník, im bol príkladom, že sa neznámymi končinami dá chodiť bez máp, nenosiť so sebou v batohu v podstate nič, vydať sa neistotám a nájsť tak radosť a zmysel. Bol to práve on, kto po odsune nemeckého obyvateľstva v podstate znovu objavil zapadnuté miesta najsevernejších českých hôr a napísal o tom cenenú Knihu o Jizerských horách. Bol to on, kto naučil čitateľov Karpatských hier hrať hry na pútnika s ľahkým srdcom či na rannú radosť; mnoho ľudí tvrdí, že táto útla kniha im doslova zmenila život.
Miloslav Nevrlý završuje deväťdesiat rokov svojho života v obdivuhodnej fyzickej i mentálnej kondícii. V knižnom rozhovore rekapituluje svoje cesty a zážitky nad rámec toho, čo o nich doteraz napísal. Hovorí aj o viere, o práci (lepšie povedané o zamestnaní) v libereckom múzeu, o svojej rodine a priateľoch. Najmä potom spomína na výpravy do osamelých hôr, akých je dnes už tak málo.
V knižnom rozhovore nazvanom Náčelník dokazuje, že úžitok z ciest je možné čerpať v každom veku, pokiaľ duša zostane dychtivá. To všetko korenie vrchovatou dávkou humoru. Knihu dopĺňajú doposiaľ nepublikované fotografie z rodinných albumov.
Pre tulákov všetkého druhu je Miloslav Nevrlý bezpochyby legendou. Pre tých, ktorí o cestách len snívajú, môže byť tento rozhovor skutočným objavom. Aj dnes je totiž možné byť prírode blízko, zažívať ju a chápať. Aj dnes je možné prežiť naplnený život.