Po vytvorení typologického modelu neskoro stredovekého dedinského domu Jiřím Škabradou nasledovalo v posledných desaťročiach objavovanie značného počtu mimoriadne starých dedinských domov, ktoré prehĺbilo naše poznávanie tzv. ľudovej architektúry o takmer dve storočia, na prah stredoveku. Najväčší počet týchto nálezov uskutočnili Z. a J. Sýroví vo východnej časti Pardubického kraja; spoločne s J. Škabradou sa potom snažili tieto objekty spoznať a dokumentovať. Jadro publikácie tvorí katalóg rozborov takmer štyroch desiatok týchto a ďalších objektov – domov a niekoľkých stodol. Rozbory obohacujú aj prínosy ďalších disciplín od radu spoluautorov - najmä rešerše písomných prameňov, ktorými sa odkrýva "ľudská" stránka vývoja jednotlivých stavieb. Väčšinu objektov a ich stavebných etáp sa tiež podarilo presne datovať pomocou dendrochronológie. Okrem nových objavov sa autorom podarilo konečne zaradiť a presne datovať aj niektoré známe stavby (Telecí čp. 16, Drevenka v Úpici). V niekoľkých prípadoch sa čitateľom predstavujú aj pracovné postupy a pozoruhodné výsledky opráv týchto domov. Kniha sa tak stáva aj akousi učebnicou, ktorá ukazuje, čo všetko sa dnes môžeme dozvedieť vlastne o každom vidieckom dome.