Kúsok od Závie leží Hokuteple a tam je raj. Každý si ho predstavuje podľa svojho, stačí len privrieť oči. V riekach tečie limonáda, z neba padá zmrzlina a čokoláda rastie dievčatám a chalanom priamo vo vreckách. Túto nekonečnú rozprávku o detskom raji rozprávala mamička Konrádovi pred spaním a potom obaja jeho rodičia zahynuli pri autohavárii. Svoj detský raj stratil, ale na Hokuteple nezabudol. Vyrastal u strýka a tety na malom meste a až v dospelosti si uvedomil, aký bol osamelý, že zatrpknutá teta a bezradný strýko mu rodinu nenahradili. Jeho citovú výchovu obstarali tri dievčatá. O päť rokov staršia zdravotná sestrička Ema, rovnako stará kamarátka zo susedstva Dora, s ktorou vyrastal, chodil do školy a študoval na univerzite, ao niekoľko rokov mladšia Olivia, sestra Konrádova najlepšieho priateľa z fakulty. Len vďaka nim ho nepohltilo osamelé detstvo, ale napriek tomu aj v dospelosti Konráda zväzuje podivná nesmelosť a nerozhodnosť, ako by sa chcel schovať v mamičkinej Hokuteple. To však nejde, Konrád je muž a priblížiť sa k raju, ktorý v detstve stratil, pre neho znamená nebyť sám.