Zrod samostatného československého štátu na jeseň 1918 bol od začiatku vnímaný ako jeden z vôbec najdôležitejších míľnikov národných dejín. Podrobnému pojednávaniu a interpretácii tejto udalosti sa preto intenzívne venovali nielen zainteresovaní aktéri, ale aj publicisti a hlavne historici. Publikácia analyzuje spôsob, akým bol v českom a slovenskom dejepisectve reflektovaný zložitý proces vzniku Československa, a to s dôrazom na kľúčové obdobie prvej svetovej vojny (1914–1918). Pozornosť sa zameriava nielen na rozbor výkladových schém a naratívov, ale aj predstavenie osobnostných a kariérnych profilov jednotlivých historikov. Autori týmto spôsobom postupne sledujú formovanie príbehu československej revolúcie za prvej republiky, rôzne negativistické či revizionistické výklady či marxisticky orientované interpretácie dominujúce v domácej historiografii po roku 1948. Stranou však nezostáva ani exilová či zahraničná produkcia, rovnako ako obdobie rokov 1990–1993, kedy prelínanie a koexistenciu hneď niekoľkých historiografických prístupov k problematike vzniku Československa. Záverečné oddiely sú venované vybraným paralelám a komparatívnym presahom, ktoré bolo možné zachytiť v prípade historiografie vzniku Juhoslávie a Poľska.