Kniha sa venuje literárnej tvorbe nemecko-židovských autorov, ktorí po druhej svetovej vojne pôsobili v novo vzniknutých nemeckých štátoch – v Nemeckej demokratickej republike av Spolkovej republike Nemecko – a následne v znovuzjednotenom Nemecku.
Na príkladoch literárnych diel prvej a druhej generácie spisovateľov preživších holokaust autorka popisuje, ako je reflektovaný holokaust, fenomén židovstva a nemecko-židovská koexistencia v rozdelenom a znovuzjednotenom Nemecku do začiatku nového milénia. V publikácii je vykreslené, akým vývojom prešla literárna reflexia na túto tému, čím sa odlišuje av čom je podobná tvorba autorov žijúcich v odlišných častiach Nemecka a ako sa utváralo nemecko-židovské literárne pole po znovuzjednotení Nemecka. S týmito otázkami úzko súvisí otázka židovskej identity, ktorá prešla v skúmanom období v Nemecku zásadnou premenou a ktorej najrôznejšie podoby sú tematizované v literárnych dielach a sú tiež predmetom bádania. Súčasťou knihy je rozhovor so súčasnou autorkou Esther Dischereit, spisovateľkou druhej generácie preživších nemeckých Židov.