Anna Gablerová (1830-1903) si viedla denník bezmála celý život. Jej zápisky, dochované v troch objemných zošitoch, tak skladajú úplne mimoriadnu mozaiku 19. storočia v Čechách. Neliterárnym, avšak o to pôsobivejším jazykom približujú každodenný život jej rodiny a blízkych, rovnako ako udalosti, ktoré sa neskôr stali súčasťou „veľkých“, učebnicových dejín. Je z nich možné vyčítať tiež mnoho o prevládajúcich spoločenských stereotypoch, predstavách, zvykoch. A predovšetkým o autorke samotnej, ktorá k svojmu neľahkému údelu pristupovala s obdivuhodnou silou a húževnatosťou.

"Ako sirota teraz stojím na tejto veľkej šírej krajine opustená. Všetci, kto mi boli drahí, pre ktorých som žila, pracovala ao ktoré som sa starala, sú dielom vzdialení, dielom pochovaní. Nablízku nemám nikoho iného ako Boha. Avšak núti ma to hovoriť , zveriť sa, a preto si volím za priateľa túto knihu.Chcem tam zapísať všetko, čo ma v živote tešilo, čo ma trápilo.Nepíšem to pre nikoho, len pre seba.Mne nech je táto kniha drahá, ostatným do nej nič nie je. Nech ju preto ten, kto ju po mojej smrti nájde, pokojne spáli."

Kniha vychádza vďaka láskavej podpore Štátneho fondu kultúry Českej republiky.