Človek ako zvyšok dohorievajúci medzi inými zvyškami. Ako to, čo zostane, keď sám seba zničí vyčerpaním všetkých foriem života, vytesňovaním smrti, totalitou morálky s plným žalúdkom a kultom hygieny. Špinavým šrotom polámaných veršov, osamelých názvov bez kníh, obsesívnych úvah, rozbitých viet a nedokončených slov Cédric Demangeot jasnozrivo opisuje stav súčasného ne-sveta a zároveň mu vzdoruje. Záznamy vznikali akoby mimovoľne, na okraj. Ako inak, keď iba na okraji, mimo dohľadu, si život ešte dokázal uchovať svoju pravú chuť. Kto číta Nepokoj, hltá človeka