Hudobný skladateľ Viktor Ullmann (1898-1944) býva počítaný medzi tzv. "terezínskych skladateľov", pretože tu, v "gete" Terezín a potom v nacistickom vyhladzovacom tábore Osvienčim, sa tragicky uzavrel jeho životný osud. Ten ale nemožno redukovať len na túto najtemnejšiu etapu európskych dejín 20. storočia, ktorá aj Ullmanna pre jeho židovský pôvod odsúdila na predčasný fyzický zánik. Jeho iba štyridsaťšesť rokov života bolo naplnené nepokojom existenčným aj geografickým - jeho životná "mapa" sa rozprestiera z rodného Tešína cez Viedeň a Prahu, ktorá sa stala jeho domovom, cez nemecký Stuttgart až po švajčiarsky Zürich. Bol to ale predovšetkým „nepokoj“ umelecký, duchovný a tvorivý, ktorý bol jeho životným hnacím motorom a ktorý nám zanechal hudobný odkaz, ktorého umelecké kvality autora radí medzi najväčších majstrov hudby 20. storočia. A toto dielo v posledných zhruba tridsiatich rokoch stále častejšie nachádza cestu nielen na svetové, ale aj na české koncertné pódiá a divadelné scény aj do nahrávacích štúdií. Monografia nemeckého muzikológa Ingo Schultza je doteraz najúplnejšia a tiež najspoľahlivejšia životopisno-analytická kniha o tomto výnimočnom hudobnom umelcovi. Autor vytvoril na základe starostlivého štúdia prameňov, zachovaných v archívnych fondoch v krajinách strednej Európy, podrobný, vedecky seriózny aj čitateľsky pútavo napísaný obraz geniálneho hudobníka i mysliteľa. Pretože ale väčšinu svojho dospelého života strávil Viktor Ullmann vo vtedy "multikultúrnej" Prahe, stal sa aj neoddeliteľnou súčasťou československej hudobnej kultúry prvej republiky. Preto je český preklad tejto monografie v závere doplnený tromi pôvodnými domácimi štúdiami, ktoré českému čitateľovi podrobnejšie približujú kontext skladateľovej tvorby v medzivojnovom Československu aj recepcii jeho diela v Českej republike v posledných desaťročiach.